Rozhovory - Rozhovor s Jakubom Šiarnikom - Vetroplach magazin

Rozhovor s Jakubom Šiarnikom

24.02.2017
rozhovor-s-jakubom-liarnikom

Skialpová sezóna je v plnom prúde. V nepretekovej sfére je stále možné hovoriť o skialpovom boome. Nárast je každoročne citeľný. Začiatok zimy Slovensku prial a snehu bolo dosť aj v nižších polohách. Týmto rozhovorom sa pokúsim trošku priblížiť pohľad aj na skialpovú pretekovú scénu. Pretekový skialpinizmus je šport, v ktorom sme kedysi patrili medzi špičku. Vyspovedali sme preto našu mladú skialpovú nádej Jakuba Šiarnika (22 rokov).

 

Jakub skús v krátkosti zhrnúť svoju doterajšiu skialpovú kariéru, ako si sa dostal k skialpu?

Pochádzam spod Západných Tatier a doteraz žijem v dedinke Smrečany pod Žiarskou (bývalou Smrečianskou) dolinou. Končiare okolo doliny ma priťahovali od malička a pohyb v rôznej forme bol mojou každodennou súčasťou. Cieľavedomo som však so športom začal až v mojich 11 rokoch, kedy som začal trénovať zjazdové lyžovanie v TJ Družba Smrečany - Žiar, v stredisku Dolinky.

Pri zjazdovom lyžovaní som však vydržal len jednu celú sezónu a počas nasledujúcej som začal trénovať beh na lyžiach a využil som tak moje vytrvalostné predispozície. Bežeckému lyžovaniu som sa venoval naplno do mojich sedemnástich rokov. Počas tohto obdobia sa mi podarilo vyhrať Slovenský pohár juniorov a bol som zaradený aj do reprezentačného výberu.

Tým, že pochádzam spod Žiarskej doliny, predlžoval som si sezónu na snehu výletmi na bežkách do Žiarskeho sedla a tešil na dobu, keď si zadovážim skialpový výstroj. Netrvalo dlho a tento sen sa stal skutočnosťou. Chuť porovnať sa s konkurenciou v tom, čomu sa aspoň trochu venujem, mi bola vždy prirodzená, a tak som sa pomedzi moje bežkárske preteky zúčastnil občas nejakých pretekov aj na zjazdovke.

V kategórií Open sa mi darilo a stále som sa pohrával s myšlienkou venovať sa skialpu viac. Akonáhle sa podmienky na bežkársky tréning zhoršili (teplá zima, neupravené trate), hneď som mal poruke náhradu v podobe skialpu, ktorá mi navyše prinášala možno ešte viac potešenia, keďže som nebol na nikom a ničom pri mojej príprave závislý... Čiže tak nejako to u mňa začalo.

 

Na ktorých pretekoch v zahraničí si doteraz štartoval a ktoré výsledky si ceníš najviac?

Za môj prvý reprezentačný štart v roku 2014 vďačím vtedajšiemu vedeniu SSA. Bol som posledný rok junior a na štart vertikálu Svetového pohára v Les Diablerets som sa postavil odvážne a prvé dve minúty som ťahal celé štartové pole juniorov a žien. Potom mi samozrejme došlo  V následnej sezóne som bol súčasťou repre na MS vo Verbieri s najlepším výsledkom za 35. miesto v šprinte. V sezóne 2016 som si už siahol na prvé seniorské body vo Svetovom pohári za 24. miesto taktiež v šprinte. Na majstrovstvách Európy si cením hlavne 7. miesto v kategórií Espoir (do 23.rokov) na vertikálnych pretekoch. V aktuálnej sezóne som mal na Svetovom pohári v Pyrenejách (Cambre d´Aze) problém so zubom, ktorý vyústil do teploty, a tak som v pretekoch jednotlivcov neštartoval a vybojoval aspoň 30. miesto v šprinte. O dva týždne som už podal na Svetovom pohári v Turecku subjektívne môj najlepší výkon – 11. miesto na pretekoch jednotlivcov v mužoch (2. v nehodnotenej kategórii Espoir). Možno aj vďaka tomu, že sme cestovali v značnom predstihu, sa mi šlo fakt dobre, škoda len neúčasti krajín ako Švajčiarsko, Rakúsko, Nemecko... Samozrejme, v poradí by som sa o pár miest prepadol, avšak konečný výsledok by bol relevantnejší. Onedlho ma čakajú MS a verím, že vybojujem hodnotné umiestnenie v kategórii Espoir (do 23 r.), v ktorej som posledný rok.


 

Aké máš podmienky na prípravu? Si ešte študent alebo už pracuješ?

Aj keď tréningu venujem veľkú väčšinu voľného času, určite nemôžem povedať, že by išlo o jednoznačnú prioritu. Svoj čas rozkladám medzi viacero činností a vždy zvažujem, ktorej z nich dám väčšiu váhu. Tento rok dokončujem Bc. stupeň štúdia na detašovanom pracovisku Žilinskej univerzity v LM. V škole mám individuálny plán a vychádzajú mi v ústrety. V rámci školy som bol minulý rok na mobilite Erasmus v českom Liberci, kde som tiež našiel fajn podmienky na tréning. V súčasnosti uvažujem tiež o podobnom pobyte, avšak na kratší čas, keďže som za začal aktívnejšie zaujímať o dianie v našej doline a prostredníctvom funkcií v dozornej rade urbáru, či v telovýchovnej jednote sa snažím postupne pričiniť k rozvoju oblasti, kde som doteraz len „bezcieľne“ trénoval. Príležitostne pracujem ešte v strýkovej firme alebo v našom rodinnom ubytovaní, kde okrem bežných činností rád poradím hosťom, ako stráviť aktívnu dovolenku pod Západnými Tatrami. Ešte musím spomenúť, že som mal šťastie nájsť si priateľku, ktorá ma v mojich aktivitách podporuje a vytvára mi tak potrebnú pohodu a oporu.

Čo sa týka podmienok na šport z pohľadu materiálneho a finančného zabezpečenia, môžem vďačiť za priazeň sponzorom, ktorí sa rozhodli so mnou spolupracovať, minimalizovať tak moje náklady na činnosť a využiť, že mám chuť ukázať čo je vo mne a prispieť tak k propagácii ich značky. Mojim hlavným podporovateľom je dovozca značiek Scarpa, Movement a Trangoworld, ktoré využívam či už v pretekových, alebo aj tréningových variantoch a som s nimi maximálne spokojný. Jazdím na rôznych druhoch pásov Pomoca a využívam viazania ATK z Pisosportu. Na tréningy v zime s premenlivou intenzitou využívam funkčné spodné oblečenie Brynje. Finančnú podporu na preteky a sústredia mám zabezpečenú z môjho klubu SK Žiarska dolina a prostredníctvom firiem, ktorým nie je ľahostajný rozvoj športu v našej oblasti – Tilia, Scanquilt, CD-profil.

Čo pre teba skialp znamená? Skús v porovnaní s inými športami...

Z pretekového hľadiska je skialp pre mňa hlavná priorita, ostatné športy sú len príprava. Obľúbil som si ho určite aj preto, že sú v ňom implementované zložky jednotlivých športov, ktorým sa v príprave venujem, a preto nehrozí nuda a stereotyp. Taktiež si cením slobodu pohybu, ktorú umožňuje, čo je vlastne aj hlavný dôvod prečo som sa mu začal venovať.

Ako sa pripravuješ v priebehu roka? (doplnkové športy, prípadne hlavný letný šport, výsledky v ňom...)

Skúšam rôzne tréningové modely a hľadám čo mi sadne najviac. S trénerom som trénoval len jeden rok, a to počas mojej prvej sezóny na bežkách. Odvtedy sa pripravujem sám, avšak rád si vypočujem usmernenie skúsenejších športovcov alebo trénerov. Konečná podoba je tak výsledkom vlastného úsudku, načúvaniu telu a podmienok. Napríklad som zistil, že voľné dni nemusím špeciálne riešiť a aj iný ako hlavný šport v pretekovej sezóne nemusí byť na škodu... Je toho viac, ale nebudem to všetko prezrádzať, lebo každý je iný a musí si to vypozorovať sám. Prípravu na túto sezónu som začal po dvojtýždňovej pauze po zime. Potom som sa venoval objemom hlavne na bicykli a dosť som chodil plávať. Postupne som pridával intenzitu v podobe bežeckých intervalov do kopca. Hlavne z dôvodu prevencie som zaraďoval aj silové tréningy, či už s vlastnou váhou alebo voľnými váhami. Pribežne počas leta a jesene som pretekal v behoch, časovkách či duatlonoch do vrchu. Aj keď stále som viacmenej konštantne trénoval na potrebnom základe na zimu, na preteky som sa snažil ísť oddýchnutý. Na slovenských pretekoch sa mi darilo obsadzovať priečky v top tri a pár pretekov som aj vyhral (Smrekovica, Kráľova hoľa). Na jeseň vyrazím častejšie na úkol bicykla lyžovať na kolieskové lyže a v priebehu novembra sa snažím začať trénovať objemy na snehu. Počas zimy chodím často na bežky alebo lyžovať. Po zime chcem vyskúšať model bez pauzy po zime s nižším objemom počas začiatku leta a konečne vyskúšať aj pár štartov na jarných behoch či časovkách. Uvidíme, čo to prinesie.

V skialpe ti viac vyhovujú preteky jednotlivcov, alebo máš rád aj dvojice? Plánuješ štartovať na Bokami Západných Tatier? Skús prípadne aj konkretizovať - preteky, prípadne parťákov.

Mám za sebou pár úspešných štartov vo dvojiciach, či už s Jožom Hlavčom (Maratón VT 2015, Pilsko 2016), alebo Vladom Jambrichom (Bokami 2016). Hlavne Jožo ma v mladšom veku trochu usmernil a ukázal, na čo je potrebné dávať pozor. Stotožňujem sa s názorom, že na hory by sa malo chodiť minimálne vo dvojici, aj keď nie vždy sa to dá. Síce väčšinu tréningov absolvujem individuálne, no občas sa dohodneme na spoločnom tréningu s Matúšom Dankom, s ktorým plánujeme aj štart na Bokami ZT 2017, možno aj v tímových pretekoch na Majstrovstvách sveta. Na záver sezóny si možno ešte zájdem preteky Trofeo Mezzalama, tu však ide už o trojice. Zatiaľ som sa presadzoval hlavne v kratších v pretekoch jednotlivcov, avšak myslím si, že časom, za predpokladu stabilného parťáka sa môžem presadiť aj na dlhších, klasických pretekoch dvojíc.

Na skialp používaš len pretekové lyže, alebo si zatrénuješ aj s niečím širším?

Na túto sezónu som mal možnosť vybrať si dva páry lyží zo sortimentu Movementu. Okrem pretekového modelu Rise Pro so šírkou 66mm pod viazaním som sa rozhodol vyskúšať lyže Gold Fish so šírkou 71mm. Pre niekoho sú to stále len banánové listy, avšak pár centimetrov štvorcových plochy navyše v spojení so stále nízkou váhou (860g) zapríčinilo, že som si ich rýchlo obľúbil. Využívam ich hlavne keď je možnosť trochu si zaprášiť, a taktiež často na lyžovanie. Na druhej strane, pociťujem potrebu trénovať viac vo výstroji používanom na preteky – karbónové Scarpy a úzke lyže Rise Pro, keďže ovládanie lyží, a hlavne tuhosť lyžiarok, je odlišné.

Skialp je horský šport, aj keď sa na pretekoch tie horské podmienky nie vždy podarí dodržať aj v praxi. Aký je tvoj vzťah k horám? Lezieš, prípadne chodíš aj na vysokohorské túry? (Skús tie najzaujímavejšie aj vymenovať.)

V horách si človek vyvetrá hlavu a získa nadhľad. A to doslovne aj metaforicky, a preto sa tam rád vraciam. Rád posúvam svoje hranice aj v horách, no nikdy nechcem ísť za pocit, že by som riskoval. Tým, že si môžem do hôr vybehnúť prakticky kedykoľvek, nemám problém si počkať na vhodné podmienky, a práve vtedy si vychutnať hrebene či ťažšie žľaby. Neleziem, avšak uvažujem ľahkým lezením doplniť silovú prípravu. Skialp a lezenie sú z fyziologického hľadiska odlišné veci, avšak zručnosti, obratnosť a odvaha sú vysoko využiteľné aj v skialpe. Počas leta som obehal pár ferrát... Hlavne tie okolo jazera Lago di Garda boli super, a už teraz sa teším na ťažšie športové ferraty "éčkovej" obtiažnosti. V lete som stihol s Peťom Polovkom vybehnúť na pár ťažšie dostupných kopcov v Tatrách. Náročnejšie výstupy v Tatrách alebo inde, kde by už bolo nevyhnutné sa pristiť lanom, ma zatiaľ nelákajú. Preferujem tréningy na ľahko a mám vo výhľade výbehy na čas na niektoré z najznámejších štítov.

Aké sú tvoje ciele pre túto zimu?

Tradične mám na začiatku sezóny výkonnosť, s ktorou som spokojný. Cieľom na túto zimu pre mňa bolo a je udržať si vyrovnanejšiu výkonnosť celú sezónu, zlepšiť sa v lyžovaní, byť zdravý, nezraniť sa a pretekať s chuťou. Ak sa mi predsa podarí vyšperkovať formu na MS, budem rád. O konkrétnych výsledkoch nerád hovorím, pretože neviem ovplyvniť ako sa bude pripravovať moja konkurencia. Môžem akurát načrtnúť, že by som sa chcel umiestniť na bodovaných pozíciách v každej z disciplín MS a v kategórií Espoir zabojovať o top päť. Doma by som chcel zabojovať o víťazstvo v Slovenskom a Stredoeurópskom pohári a tiež na Bokami ZT. Stále sa však pohybujeme v rovine, ktorá je čiastočne mimo mňa, ako som spomenul vyššie.

Práve v čase tohto rozhovoru si bol na pretekoch v Turecku. Skús priblížiť o čo v Turecku išlo... Nepočul som ešte o tom, aby sa tam organizovali skialpové preteky.

Bolo zaujímavé sledovať, ako sa pár miestnych priekopníkov veľmi snaží o rozvoj tohto, pre domácich málo známeho, športu. Pri jednom rozhovore som sa dopočul, že dokonca zabezpečili skialpový výstroj pre 120 chudobných detí z mesta a organizujú pre nich spoločné aktivity. Museli ho doviezť z Európy, keďže skialpový obchod by ste tu hľadali zatiaľ márne. Turecká horolezecká federácia nám dokonca hradila všetky náklady spojené s pobytom (okrem leteniek), čo bol aj jeden z dôvodov, prečo sme sa na toto podujatie vybrali. Do stotisícového mesta Erzincan je priame letecké spojenie z Istanbulu, takže dostupnosť bola výborná. Preteky sa konali v novovybudovanom lyžiarskom stredisku Ergan Dagi, ktoré ponúka prevýšenie 1600 metrov, kúsok nad mestom. Pretekmi žilo celé mesto. Ulice boli lemované bilboardami a na preteky sa prišlo pozrieť množstvo zvedavých domácich. Prírodné podmienky sú tu excelentné, kopce v okolí stotisícového mesta Erzincan dosahujú výšku okolo 3200m. Ich geomorfológia je s Tatrami neporovnateľná. V nižší polohách nenájdeme súvislý les, len osamotene rastúce zakrpatené stromy a množstvo kríkov podobných borievkam. Nad pásmom tejto vegetácie je „mesačná krajina“ tvorená skalnatými pláňami s rôznym sklonom. Na samotnom vrchole bol aj skalnatý hrebeň plný pekných vežičiek, medzi ktorými sa dali nájsť pekné línie, možno ešte nikdy neprejazdených žľabov. Turecko je pre skialpinistov stále veľká exotika. Svedčí o tom aj fakt, že niektoré reprezentačné družstvá zostali radšej doma a na toto kolo SP z rôznych dôvodov, najmä nestabilnej situácie na Blízkom východe, necestovali. Za predpokladu upokojenia situácie a zlepšenia infraštruktúry sa môže stať z tureckých hôr vyhľadávaná skialpová destinácia. Celkovo hodnotím moje pôsobenie v Turecku veľmi pozitívne, nielen po stránke získania bodov do Svetového pohára, ale aj po stránke spoznania oblasti, do ktorej by som bežne necestoval.

Pre pretekára v skialpinizme je kľúčovou schopnosťou lyžovanie. Máš nejaké základy z detstva, alebo ako si sa vyrovnal s tými náročnými zjazdami na uzučkých lyžiach?

Mám za sebou jeden rok aj pár mesiacov lyžiarskeho tréningu ako starší žiak. Určite mi to pomohlo, ale bolo to v období, keď som rovnako ako kopa mojich rovesníkov rýchlo narástol a mal s tým spojený problém s koordináciou pohybov. S touto zručnosťou som sa ešte stále úplne nevyrovnal a vidím v nej veľké rezervy. Na tip od Joža Hlavča som robil v príprave statické výdrže a balančné cviky. Zainvestoval som do celosezónneho skipasu a počas ľahších tréningových dní chodím jazdiť „bomby“ do voľného terénu v Jasnej. V tejto sezóne už znateľne vidím posun a som presvedčený, že sa ešte zlepším. Samozrejme jazdím s rešpektom, snažím sa odhadnúť hranicu a neísť za ňu, aby som sa nezranil.

Aký je tvoj pohľad na súčasnú ikonu svetového skialpu Kiliana? Čo hovoríš na to, že sa venuje náročným nepretekovým projektom, a napriek tomu sa umiestňuje na bedni medzi pretekármi, ktorí sa sústredia iba na to?

Mal som možnosť s ním prísť párkrát do kontaktu. Aj keď som počul, že párkrát ho už zvážal vrtuľník, stále pôsobí na mňa ako človek, ktorý pristupuje k horám s pokorou a prenáša ju aj na ľudí. Dosiahnuté výsledky ho nezmenili. Napríklad, párkrát sa mi stalo, že bol prvý, kto sa pozdravil alebo nám podržal dvere. K jeho projektom asi toľko, že neviem o nikom inom, kto by zvládal na top úrovni robiť jedno aj druhé. Je obdarený kombináciou neskutočného talentu od Boha a extrémnej lásky k pohybu a horám. Ja keď robím veľa objemu, cítim, že ma to spomaľuje. On tiež síce už na výsledok v šprinte nemá, ale je schopný vyhrať 20-minútový vertikál. Evidentne je na takej úrovni výkonnosti, že aj extrémne dlhé tréningy sú pre jeho telo impulzom, s ktorým sa dokáže vyrovnať tak, že z neho vyťaží nielen čo sa týka hrubého rozvoja vytrvalosti, ale aj po stránke intenzívneho kratšieho výkonu.

Keďže verím, že máš ešte pred sebou veľa úspešných aj reprezentačných štartov, nejdem sa pýtať na to, čo potom. Ešte máme kopec času. Prajem Ti, nech sa Ti darí čo najlepšie, a aby si pokračoval v tom čo naši úspešní reprezentanti začali už pred rokmi...

S Jakubom Šiarnikom sa rozprával Martin Bartoň

fotky: archív J.Š + Alexander Uhrín

Fotky Rozhovor s Jakubom Šiarnikom


Súvisiace články:

Diskusia




Partneri

JM SPORT www.skyrunning.sk www.tatry.nfo.sk www.msslovakia.eu
www.sherpacaffe.sk Pavol Kuna sport.sk
www.scandinavia.sk www.scandinavia.sk www.tatryportal.sk
alkan.szm.com www.outdoorfilmy.sk www.montana.cz
©  Vetroplachmagazin 2007 - 2018  |  designed by MVM Trade s.r.o.
All rights reserved
Počet prístupov: 3383974