![-majo-priadka-rozhovor-s-mimozemstanom]()
Na jeseň predminulého roka Julka Batmendijnová vyspovedala slovenského ultrabežca Mariána Priadku. Majo bol vtedy na scéne ešte krátko, ale svojím raketovým nástupom ohúril scénu a nejaké teórie o dlhodobej a systematickej príprave ultramaratónca poslal na smetisko. Týmto rozhovorom by som chcel nadviazať na ten predošlý Julkin, priblížiť Majov mimoriadne úspešný rok 2019 a pozrieť sa do zákulisia života slovenského ultrabežca, ktorý sa raketovo rýchlo stal nielen slovenskou ultrabežeckou špičkou, ale začal sa výrazne presadzovať aj v zahraničí. Ešte k tomu úvodu: po prečítaní spomínaného rozhovoru som bol naozaj šokovaný: aká veľká podobnosť s príbehmi z tých legendárnych amerických knižiek, ktoré svojím obsahom aj posolstvom ovplyvnili množstvo ľudí po celom svete. Úryvok: "Ja som bol normálne s punkáčmi. Žil som v Čechách, nechodil som do práce, píjaval som aj každý deň, aj som squattoval. Proste na hard core – si v komunite, presúvaš sa... Boli sme mladí, každý deň sme žili od rána do večera, boli sme aj s bezdomovcami a tak. Dostali sme sa tam dobrovoľne, neboli sme nešťastní, boli sme komunita. Návrat bol ťažší, zaradiť sa potom späť, ale postupne sa to dalo. Keď máš rodinu, keď ti má kto pomôcť, tak sa to dá. Keď si na všetko sám, je to ťažšie."
Celý rozhovor Julky s Majom si môžete prečítať
TU
Ahoj Majo, v závere rozhovoru s Julkou si spomínal zdravotné problémy, operovali ti kŕčové žily. Ako si na tom zdravotne teraz? Na FB si nedávno spomínal ďalšiu operáciu...
Ahojte. Do nového roka som si naplánoval ďalšiu estetickú úpravu.Tentokrát už som nebol našťastie operovaný ako posledné dve sezóny predtým. Robili mi sklerotizáciu ciev na ľavej nohe. Po krátkej pauze od behu som začal opäť trénovať a pripravovať sa na preteky Maratón Pohronským Inovcom. Akurát, že som moc tlačil na pílu a zapálila sa mi achilovka, takže z pretekov som sa odhlásil. Teraz sa cítim celkom dobre. Do štartu naplánovanej sezóny mám dva mesiace a verím tomu, že za chvíľu som v plnej sile.
Vrátime sa teraz k vrcholom tvojej úspešnej miuloročnej sezóny: Na Štefánik traile (140km) si vyhral v traťovom rekorde. Bol to tvoj najcennejší domáci výsledok?
Na Štefánik trail som sa veľmi tešil a pripravoval. Už minulý rok som mal celkom dobre našliapnuté,ale zastavili nás kvôli nepriaznivému počasiu. Preteky sa odohrávajú na domácej pôde v Malých Karpatoch, kde často trénujeme, a trať som z väčšej časti dobre poznal. Generál M. R. Štefánik mal 100. výročie od tragického úmrtia. Víťazstvo spolu s traťovým rekordom si veľmi vážim a patrí medzi najcennejšie na Slovensku.
Nie je veľmi zvykom, aby slovenskí športovci nosili domov víťazstvá zo zahraničia- Až sa tak stane, tak to už ide väčšinou o borcov, ktorí neostanú bez povšimnutia. Ako spomínaš na Ultra Sierra Nevada v Španielsku? S domácim matadorom ste dobehli na delenom prvom mieste. Ako prebehne taká dohoda na trati? Skús prezradiť aj niečo viac ;)
Začiatkom júla (o polnoci z 12. na 13.) sme sa postavili na štart a rozbehli sa zdolať trasu dlhú 100 km s prevýšením 6060 m. S Peťou Muckovou (CZ) a Matejom Páleníkom (SK).
Hneď po štarte som sa (ako vždy) snažil predrať do čela pretekov, čo sa mi aj podarilo.Tempo bolo šialené, udával ho minuloročný víťaz a držiteľ traťového rekordu Miguel Heras.
Vyrazili sme z mestečka Granada a bolo poriadne teplo. Každú chvíľu som pil vodu po malých dúškoch, aby mi úplne nevyschli ústa. Držal som sa na 3. pozícii, asi 25 km. Po 2. občerstvovačke
som dobehol bežca, ktorý kráčal smerom naspäť a ukazoval stehno, na ktorom mal čierny fľak. Pravdepodobne natrhnutý sval. Predo mnou bol už len Miguel. Občas som zazrel záblesk z čelovky.
Mal náskok tak cca 10 min. Keď som zbiehal kopec, on už ďalší vybiehal, ale postupne s pribúdajucími kilometrami sa svetielko približovalo, čo mi dávalo vietor do plachiet. Sám som tomu nemohol uveriť, že
sa mi podarilo Miguela dobehnúť. Potom začala naháňačka. Raz som naháňal ja jeho, a potom on mňa - až do 70. km, kde bola občerstvovačka aj s dropbagom. Ja som dropbag nemal a vyrazil som o niečo skôr.
Pred nami bolo dvojtisícové stúpanie a postupne som si spravil malý náskok, až kým som neprišiel k preznačenej fáborke a nezbehol z trate.Po návrate už som opäť videl Miguela, a vlastne ma to aj potešilo.
Zase som sa pridal k nemu.Ťahali sme sa vzájomne a v poslednom stúpaní do troch tisíc som vyšiel ako prvý. Otočil som sa a Miguel bol kúsok za mnou. Tam som ho počkal. Podali sme si ruky a išli sa občerstviť
pred posledným zbehom do cieľa. Dobehli sme spoločne, ale on ma postrčil cez cieľovú pásku, a tak som vyhral svoje preteky v Španielsku.
Keď si suverénne vyhral Ultra v Slovinsku, tak som už ozaj spozornel. Viem, že tieto končiny oplývajú borcami s veľkým potenciálom, nie je to nejaká športovo-rozvojová krajina. Bolo to víťazstvo ozaj také ľahké, ako to bolo vidieť vo výsledkoch?
V Slovinsku na K-24 sme mali dobré zastúpenie zo Slovenska aj Čiech. Po štarte som sa predral na čelo pretekov aj s jedným Slovincom. Úvod začínal šesťkilometrovou rovinkou v bani, kde parádne pofukovalo, a potom nasledovalo stúpanie do dvoch tisíc. Chalan, ktorý bežal so mnou, poznal trať a dokonca si raz odskočil ku stromu a priniesol si plechovku - tuším Fantu. Preteky v Slovinsku v porovnaní s tými v Španielsku mi pripadali o dosť ľahšie. Nebolo tak teplo a aj štart bol pokojnejší. Keď sa mi podarilo predbehnúť Slovinca, neotáčal som sa, len som bežal ďalej až na prvý vrchol, kde bol kontrolný bod, a potom sa kus cesty bežalo naspäť. Stretol som tam 2. a 3. pretekára, no Slovinec medzi nimi nebol. Niečo sa stalo a odstúpil z pretekov. Videl som, aký mám náskok, tak už som si bežal svoje až do cieľa.
Už v rozhovore s Julkou si spomínal, že normálne pracuješ ako stolár. Predpokladám, že v práci asi nesedíš :) Ako sa ti darí rehabilitovať po náročných pretekoch, keď niekedy už na druhý deň musíš odmakať smenu.
Pracujem vo firme Ikea Industry Trnava. Lakujem nábytok a pracujem na smeny. Náročné je to, keď mám preteky v sobotu alebo v nedeľu ráno a potom večer idem na nočnú. Je to rôzne, niekedy po stovke nemám ani svalovku a inokedy aj z kratších behov chodím jak zombie. Kolegovia sa len smejú a pýtajú sa, kde som bol zase na pretekoch.
V jesennej časti sezóny si absolvoval aj prvé oficiálne majstrovstvá Českej republiky v ultrabehu. V Beskydoch si s nie veľkou stratou skončil druhý. Ako si na to spomínaš?
Beskydská sedmička bola z môjho pohľadu tvrdý oriešok. Boli to pre mňa 4. nočné ultra preteky v rade a druhé v mesiaci po Slovinsku. Držať s elitnými bežcami krok nebolo vôbec jednoduché. Latka bola nastavená vysoko, veď predsa išlo o majstra ČR. Do pretekov som sa snažil dať všetko, aj keď občas mi dochádzala šťava. V Beskydoch by sa mi hodil podporný tím s občerstvením, ako to mali vymyslené niektorí bežci. Pokúšal som sa aj dobehnúť 1. bežca Mareka Causidisa. Postupne som sťahoval náskok. Dokonca na jednej kontrole mi povedali, že som dve minúty za ním. Nechal som sa strhnúť, na čo som aj doplatil a pri jednom výbehu ma niečo silno pichlo a zabolelo v pravom lýtku. Musel som zastať.S týmto som sa ešte nestretol. Asi to bol natrhnutý sval. Na druhý deň to bolo zapálené a bola tam malá modrina. Pomaly som kráčal a keď to šlo, tak som to postupne rozbehol. Mára už mal dosť veľký náskok a bolo rozhodnuté. Ešte aby nebolo toho málo, začali sa mi vyhadzovať vyrážky na rukách. Ďalšia novinka - buď alergia alebo prekyslený organizmus, tipujem. Nič, na to výhovorky neplatia - vyhráva lepší. Môj výsledný čas 11:34 so stratou na víťaza tuším 17 minút. Maximálna spokojnosť s pretekmi a veľká gratulácia patrí víťazovi.
V spomínanej minuloročnej sezóne si zvíťazil aj v rumunských horách na Transylvania traile. Rovnako mi nedá nespomenúť tvoje parádne tretie miesto na Echappe Belle rok predtým. Tieto trate sú už v náročnom horskom teréne. Naučiť sa pohybovať po kameňoch a zvládať technicky náročné behy trvá niekedy dlhé roky a sú kvalitní bežci, ktorí to nezvládnu nikdy. Tebe sa to podarilo. Ako sa ti behá po kameňoch? Čo hovoríš na ozaj ťažké zbehy?
Technicky najnáročnejšiu trasu, akú som absolvoval, boli preteky vo francúzskych alpách Echappe Belle. Cez toľko šutrov som v živote nebežal. Organizátor hovoril,že tie preteky patria do Top 10
v technickej náročnosti v ultratraile na svete. Ich motto je "ťažšie - krajšie", čo môžem len potvrdiť. Moju prvú sezónu som behal v Barefoot a tam veru som pociťoval hlavne ostré kamene. Občas to bolelo. Prebité nohy, ale človek sa musel sústrediť na každý krok a dokonca mi ostala pamiatka na pravačke - malá hrčka. Na bolesť som bol zvyknutý, a keď som potom mal boty, tuším Inov 275, ak si dobre spomínam, tak sa mi Echappe Belle bežalo lepšie. Aj keď po pretekoch mi ešte pár týždňov brneli nohy z tých nárazov na šutre. Oproti týmto pretekom bola Transylvánia len slabý odvar, ale samozrejme tiež nádherná príroda. Technické zbehy dajú telu poriadne zabrať, ale zároveň vás dostanú do prítomného okamžiku. Sústredenie na daný moment. Tam vaša myseľ neulieta. Nohy pri behu po mnohých kilometroch začnú byť ťažšie a občas sa stane, že si myslíte, že zdvíhate dostatočne nohy, ale zakopnete. Kamene dajú o sebe vedieť. Zlezené nechty - to pozná asi každý ultrabežec.
Koľko si bežal minulý rok dlhých behov? Vedieš si nejaké záznamy? Plánuješ si nejako pauzy medzi dlhými pretekmi? Ako sa ti darí regenerovať?
Minulú sezónu som mal 11 ultra pretekov:
La Corsa Della Bora - 1. miesto
CUTT - terénne bežecké závody Bílé Karpaty: 2. miesto
Salomon KBK 53: 2. miesto
Transylvánia: 1. miesto
Štefánik trail 140: 1. miesto
Ultra Sierra Nevada: 1. miesto
K-24 Ultra trai: 1. miesto
Beskydská sedmička: 2. miesto
Javornícka 100: 2. miesto
Ultra Punk: 1. miesto
Pražská 100: 2. miesto
Pauzu mávam najdlhšiu v zime. Tam nebehám ultra preteky. Občas kratšie závody, ale väčšinou len trénujem. Sezónu začínam tak od apríla a trvá do jesene.
Na regeneráciu mám kompenzačné cvičenia. Joga, bike a teraz chodím aj na tréningy do SportHouse v Trnave. Dokonca mám kolegu, ktorý sa regenerácii venuje, a teda chodím sa aj k nemu poopravovať.
Na jeseň si ešte bežal slovenskú Javornícku stovku, kde si skončil na druhom mieste za Patrikom Milatom. Ako hodnotíš tieto preteky? Počul som hlasy ktoré tvrdili, že práve tieto preteky
boli najlepšie obsadené zo všetkých slovenských ultra celej sezóny.
Na Javorníkoch sa prepisovala história. Môj rekord spred dvoch rokov stiahol Patrik Milata skoro o hodinu. Neuveriteľný čas tuším 9:33. Môj výkon hodnotím tiež skvelo. Zabehnuté pod 10 hodín.
Pri dlhých pretekoch je veľmi dôležité poznať sám seba a dobre si rozložiť tempo. Stáva sa ti, že to "prepáliš", a potom máš problémy? Predsa len sa pohybuješ vždy vpredu, kde sa to tempo riadne rúbe... Mal si podobný problém túto sezónu.
Samozrejme to je moja špecialita prepaľovať. Niekedy mám také stavy a myslím si, že skončím aj na 20. km. Krízy prichádzajú a odchádzajú. Keď sa mi začne chvieť telo, to už je signál, aby som trochu ubral plyn, ak chcem preteky dokončiť. Párkrát som už skoro aj odpadol, ale zatiaľ som to vždy rozdýchal. Ja mám takú stratégiu snažiť sa najlepšie ako viem od štartu a čo bude nasledovať, to riešim postupne. Mne osobne vyhovuje minimálne sledovať čas a kilometre. Rozkúskujem si trať napr. od občerstvovačky po ďalšiu, alebo od fáborky k fáborke, od stromu po strom, tak mi to lepšie ubieha.
Na čo si musíš dávať najväčší pozor pri dopĺňaní tekutín a energie pri pretekoch? Aké sú tvoje rituály?
Pár dní pred pretekmi dopĺňam tekuté magnézium. Deň pred pretekmi si zvyknem dať Thai masage na uvoľnenie. Na pretekoch mávam stále 1.liter vody a gely. Na občerstvovačkách si väčšinou dám ovocie.
Melón, banán alebo sušené ďatle, figy a zapijem to colou. Dobre nakopáva: rýchle cukry + kofeín.
Behávaš s paličkami, čo sa o väčšine ľudí vyhrávajúcich ultra povedať nedá. Ako veľmi ti pomáhajú?
Paličky mi párkrát zachránili kožu a pomohli mi, aby som nespadol. Strmé zbehy, stúpania. Odľahčujú mi nohy.
Proste sú to ultra kamošky, ktoré ma podržia v ťažkých chvíľach.
V priebehu sezóny sa už zrejme niektoré veci pomenili oproti tomu, čo si hovoril v rozhovore s Julkou. Máš už nejakého sponzora? Podporuje ťa niekto?
Sponzoruje ma Salomon/Suunto, Slovak ultra trail team, SportHouse Trnava, Ikea a zdravá výživa Forever. Obrovskú podporu mám aj z nášho bežeckého tímu Trail Runners Trnava.
Rodina, kamaráti a známi mi fandia, z čoho mám veľkú radosť.
Akú používaš obuv? To je asi najdôležitejšia časť výstroja pri Ultra.
Celú výbavu na preteky mám od Salomon/Suunto, s čím som maximálne spokojný. Cítim sa v tých veciach komfortne a k tomu vypadajú skvelo. Sezónu 2019 od Štefánik trailu som začal behať v Salomon S-Lab Sense 7 a S-lab Sense ultra2.
Spomínal si aj, že si vegán. Ako to všetko zvládaš a čo ťa k tomu motivovalo?
Postupne som začal meniť životný štýl. Punkáč, ktorý má rád prírodu a zvieratá. Chcel som to vyskúšať - vegetariánsku stravu plus kombináciu s cvičením - aký to bude mať dopad na zdravie.
Samozrejme etické dôvody. Po troch rokoch som prešiel na vegánstvo a momentálne mi to vyhovuje. Na pretekoch s tým väčšinou nebýva problém. Organizátori myslia aj na vegánov. Športovcov
pribúda na rastlinnej strave čím ďalej tým viac.
Aké sú tvoje plány do už blížiacej sa sezóny? Na ktoré ultra sa tešíš najviac?
Plány na sezónu 2020:
Salomon Baba - Kamzík
Czech Energy Perun Skymaratón
Strážovská 50
Salomon Hungary
Mozart 100
NUTS Fínsko
Salomon Jesenícky maratón
Ultra Tour Monte Rosa
Potom sa uvidí či tam ešte na jeseň niečo pridám.
Najviac sa teším do Fínska na stomíľovku a do Švajčiarska, to bude opäť veľké dobrodružstvo.
Akým doplnkovým športom sa ešte venuješ okrem behu? Vraj si začínal a aj dosť času tráviš s horským bicyklom.
Presne tak, MTB je moje ďalšie hobby. Vlastne najskôr som začal bike po horách a postupom času v zimných mesiacoch aj behať. Teraz väčšinou behám.
Raz za čas idem bike, ale o to viac si to užívam. Za rok sa zúčastním možno štyroch až piatich maratónov. Najdlhšiu trasu na pretekoch som išiel zatiaľ 85 km.
Môj ďalší sen je vyskúšať závodne aspoň jednu stovku MTB. Extra výkony nepodávam, ale veľmi ma to baví.
A ešte posledná otázka: Čo si myslíš o ultra projektoch typu Cesta hrdinov SNP nonstop? Určite si registroval nedávne pokusy, najprv chalanov a potom Julkin.
Júlia Batmendijnová má môj obrovský obdiv. O jej zážitkoch napísala aj knihu "O čom sníva raketový pes".
Bol som aj na premiére dokumentu Volanie diaľok. Po skončení bola diskusia a chalani rozprávali zážitky.
Napadla mi tiež taká myšlienka, že by som sa raz chcel zúčastniť trasy SNP. Dokonca minulý rok na vyhlásení
výsledkov Slovak Ultra Trail mi víťaz ligy a jeden z účastníkov výpravy SNP Miki Kéri hovoril, že ak by som do toho
išiel, rád mi s tým pomôže. Predsa má s tým veľké skúsenosti. Tak uvidíme, možno o rok alebo dva v lete cez dovolenku.
Ďakujem Majovi za rozhovor a držím palce v nadchádzajúcej sezóne, budeme ho určite pozorne sledovať...
Martin Bartoň
foto: Rišo Pouš a FB Maja Priadku
Darujte kávu
