Slavo Glesk - lovec kilometrov

Keď ho stretnete niekde v Bratislavských uliciach, ako sa okolo vás preženie rýchlou chôdzou, pomyslíte si, že zmeškal električku, alebo sa mu pokazilo auto. Pričom opak je pravdou. Auto nemá a iné dopravné prostriedky používa len v mimoriadnych prípadoch. Aj keď Slavo pravidelne behá maratóny myslím, že oveľa zaujímavejšie bude jeho rozprávanie o viacdňových prechodoch a ďalších akcičkách, ktoré spáchal či už sám alebo s kamarátmi. Viacero čitateľov bude určite prekvapených, keď sa dozvedia aké „nemožnosti“ sú možné a niekomu ešte robia veľké potešenie.

Skús nám v krátkosti priblížiť tvoju prvú veľkú akciu: Prechod z Ukrajinskej hranice až do Bratislavy. Čo ťa k tomu motivovalo?

V roku 2000, kedy som vlastne s takýmto koníčkom viacmenej začínal, mal som za sebou len pár behov,maximálne však polmaratónov, tento nápad proste prišiel – vedel som, že expedičný turisti robia zväčša prechod Štefánikovou magistrálou, môj plán bol jednoduchý – prejsť republiku krížom takpovediac najkratšou variantou od Vyšného Nemeckého po Bratislavu čo predstavovalo zvolenou alternatívou asi tak 550km.V tom roku 2000 nám to ešte v štvorici nevyšlo, v 2001 vo dvojici s väčšími skúsenosťami už áno.

Ako tráviš bežné dni? Počul som, ako si sa prechádzal po Dunajskej hrádzi s batohom plným kamenia a encyklopédií?

Áno, robím všeličo, aj takéto „uleteniny“,ale toto sú veci,ktoré robím čisto ako tréning a prípravu, ísť po betóne 35km s 35kg na chrbte nemá logiku, prípadne nápad vytrepať sa na Kriváň s rovnakou záťažou už vôbec, ale všetko je to akoby Zátopkova metóda tréningu prevedeného do turistickej sféry – pomáha to potom pri náročnejších akciách. Ovšem .... nikomu to nedoporučujem -)))

Tvoja doteraz najväčšia akcia bol prechod z Blavy na ukrajinské hranice s niekoľkými zastávkami, ako napr. výstup na Gerlach. Povedz nám niečo bližšie o tomto „výlete“.

To bol môj druhý väčší prechod v roku 2003, povedal som si, že je na čase skúsiť si zase Slovensko nakríž, opäť vyskúšať niečo iné než bežný prechod, naplánoval som teda cestu Bratislava – najzápadnejší – najvyšší – najvýchodnejší bod Slovenska. Ono, osobne si myslím, že jeden z najzložitejších aspektov je vedieť dostatočne dobre danú trasu naplánovať, to jest tak, aby sa človek len tak pre výkon niekam nehnal, aby aj niečo zaujímavé videl, aby sa často menil terén kvôli prípadnému presileniu atď., atď. Ostatné je už myslím jednoduchšie, buď na to človek má, alebo nie. A počasie je buď fajn, alebo nie -)). Ale tá príprava je podľa mňa alfa-omega. Išli sme to rôzne: vo dvojici, trojici, výstup na Gerlach v štvorici a koniec som absolvoval sólovo, trvalo to myslím 23 dní, niečo cez 800km, sranda to nebola, ale podarilo sa....

Viem, že tvojou srdcovou záležitosťou sú „turistické“ 100km pochody slovenskými horami. Počul som, že sa chystáš dokonca sám niečo podobné organizovať?

Áno, moje aktivity by som zhrnul ako: „dlhšie behy – dlhšie pochody – expedičné prechody + nejaké tie nosičské záležitosti „, aj keď to nie sú samozrejme klasické Tatranské chatové vynášky, ale skôr tréningy so záťažou. Behám hlavne kvôli kondícii, to nosenie je niečo podobné, ale viacdňové prechody sú mojím hlavným hobby, no a tie dlhšie pochody sú vlastne väčšinou 100km pochody , kde chodím často a rád, lebo tam stretávam fajn ľudí, ktorí majú svoj „diaľkoplazecký svet“ a mne sa v ňom veľmi páči. Organizovať niečo takéto sa určite chystám už na ďalší rok, doteraz som hlavne získaval skúsenosti. Osobne si myslím, že organizovať niečo v tejto oblasti tak, aby to bolo pre ľudí zaujímavé, nie je vôbec jednoduché. Ale snáď sa to podarí, uvidíme...

S kamarátom Vladom Dudlákom ste minulý rok obehli Vysoké Tatry. Neboleli vás potom nohy? Čo vás to napadlo?

No a to je zase úplne iný druh akcií, ktoré ja osobne nazývam „Dudliho nonstop prebehy pohoriami“. Vlado má na to copyright. Ide o to , prebehnúť niektoré naše pohoria v jednom záťahu, čiže do 24hodín. Bohužiaľ som sa zatiaľ všetkých týchto Vladových akcií zúčastnil-))) /niektorých čiastočne, niektorých celých/ v poradí 2x nonstop Nízke Tatry, 1x nonstop Západné Tatry no a 2x nonstop okoloVysokých Tatier. Je to proste „ špeciálna športová disciplína pre dosť malý okruh záujemcov“ -)))

Tvoja manželka je vraj rovnako postihnutá ako ty. Absolvujete podobné akcie aj spoločne?

Hlavne je omnoho rozumnejšia-)) Ale som veľmi rád, že sme spolu prešli naprieč krajinou našich českých susedov – klasicky od západu na východ severnými pohoriami v dvoch etapách v rokoch 2005 a 2006 – neviem si predstaviť inú ženu, ktorá by to so mnou 950km s batohom na chrbte vydržala -)) Ale ako hovorím, moja manželka je postihnutá „rozumne“, ja určite nie....

V minulom lete si bol na trochu netradičnej dovolenke. Zúčastnil si sa bežeckého supermaratónu v susedných Čechách. Bolo to vlastne sedem dní po sebe sedem maratónov v ťažkom teréne. Ako sa ti darilo? Čo to je za podujatie?

Bolo to zase z mojej strany tréningovo zamerané. Chcel som si vyskúšať odbehnúť 2 maratóny za dva dni a keďže skoro všetko ostatné, kde by sa to dalo, sa beží stále po betóne, vybral som si práve MUM ( Moravský Ultra Maratón ) -ktorý je síce označovaný ako najťažší etapový závod v Čechách / 7 maratónov za 7dní s výrazným prevýšením /, ale behá sa prevažne v teréne. Nakoniec som miesto 2 odbehol 5maratónov za 5 dní, a dalo by sa aj úspešne to dokončiť celé, ale nechcel som riskovať presilenie, pretože 2 týždne nato som mal s manželkou naplánovanú ďalšiu expedíciu a tie sú pre mňa vždy prvoradé. Každopádne bola to veľmi pekná akcia, kde som spoznal opäť fajn ľudí, väčšinou podobných a o dosť väčších bláznov ako ja -))

A na záver: na ktorú akciu spomínaš najradšej a aký je tvoj najväčší sen/cieľ do budúcnosti?

Každý beh, pochod, prechod či expedícia boli niečím zaujímavé, takže toto by bolo ťažké rozhodovanie. Pravdou ale je , že zopár dávnych plánov ešte ostalo nezrealizovaných, takže ciele určite sú, sám ale radšej hodnotím niečo, čo už je za mnou, takže o plánoch radšej taktne pomlčím... Jednu vec by som si ale dovolil spomenúť v závere, niečo možno ako radu pre tých, ktorí sa v takýchto vodách pohybujú, alebo sa chystajú do nich vplávať a čoho sa sám vždy v prvom rade držím – každý by si mal byť vedomý, kde začínajú a kde končia jeho hranice. Bez toho podľa môjho názoru každý výkon, nech je akýkoľvek dobrý, veľmi dobrý alebo super dobrý....za veľa nestojí. S.G.

Zdravé kĺby a ešte veľa pekných kilometrov praje Slavovi

M. Bartoň