Predsezónny rozhovor s Jakubom Šiarnikom

Celosvetová situácia v posledných dvoch rokoch výrazne ovplyvnila aj svet pretekového skialpinizmu. Zima sa ale blíži a o tom aké sú plány a očakávania, o tom, čo je nové vo svete pretekového skialpinizmu sme sa opýtali nášho úspešného reprezentanta Jakuba Šiarnika

Ahoj Jakub skús najprv v krátkosti zosumarizovať poslednú sezónu, čo sa Ti podarilo a čo naopak nevyšlo?

Fuu, záleží čo nastavím ako referenčný bod. Ak by som porovnával s predchádzajúcou zimou, tak ako sa to pri bilancovaní robí bežne, tak by som mohol povedať, že mi nevyšlo skoro nič. Výsledky na začiatku sezóny ďaleko za očakávaniami a 2 dni pred Majstrovstvami sveta som chytil tú pliagu aj s príznakmi a bolo prakticky po sezóne. Nestihol som ani žiadny mimopretekový projekt. Už na konci februára som teda mohol v izolácií začať rozmýšľať čo vylepšiť a ako sa zariadiť do ďalšej sezóny. A to je práve ten prínos. Zastavil som sa, získal som trochu odstup a podarilo sa mi značne obohatiť vedomosti o fyziológií tréningu. Súvisí to aj s novými nadviazanými kontaktmi s ľuďmi, ktorí vedia viac ako ja. Zaujímavá skúsenosť bola vyskúšať aké to je zabezpečovať kompletne výjazd pre repre mimo pohľadu pretekára, na čo som nadviazal ako spoluautor konceptu práce s mládežou v SSA a dalo by sa pokračovať ďalej...

Ako si strávil leto? Pretekal si alebo čo bolo tvojou prioritou?

Prioritou bolo natrénovať väčší objem ako po minulé roky a to sa mi aj podarilo. Hlavne prvá polovica leta bolo hlavne o budovaní základu spojeného s lineárnym progresom aj po silovej stránke. Pretekov bolo hlavne v druhej polovici leta možno trošku viac ako by sa žiadalo, ale tak to je keď je človek súťaživý typ a robí 5 rôznych športov, v ktorých sa dá pretekať.  Hovorím to trochu nadnesene, všetky preteky boli krátke a v podstate nahrádzali intervalové tréningy. Možno ešte spomeniem, že trochu viacej som dal kolieskovým lyžiam, lebo som bol zvedavý, či by som bol schopný držať krok aj s našimi najlepšími bežcami na lyžiach a eventuálne zabojovať hlavne z recesie aj o miestenku na ZOH 2022, keď už tam teda ten skialp bude až za 4 roky. Miestenky sú však len 2 a reálne som jedno-dva-tri miesta pod čiarou, podľa disciplíny. Ak by vypadli nejaké preteky začiatkom zimy, tak si možno niečo na bežkách ešte buchnem, ale cieľ to nie je. Ako stimul pre prípravu to však hodnotím na výbornú a zapojenie kolieskových odporúčam všetkým skialpinistom s pretekovými ambíciami.

Ako prebiehala jeseň?

Jeseň bola u mňa krátka. Na vyššie spomenuté preteky nahusto v druhej polovici leta som nadviazal kontrastne – objemovým tréningom na ľadovci už od druhej polovice októbra. Domov som si odbehol len na pár dní v novembri, vychutnal som si jeden beh do vrchu, testovanie výkonnosti, zo dve inverzie a znovu som odišiel zarezávať na sneh. Bez tréningu na snehu, podotýkam prioritne mimo zjazdovku, by bolo naivné očakávať, že budem konkurencieschopný na sveťákoch hlavne na začiatku sezóny. Techniku proste neoklameš. Pre ilustráciu... ak si neurobil tisíce cik-cakov v tempe v prašane, tak nemôžeš čakať, že sa v nich na pretekoch nezamotáš.

Skús len v krátkosti spomenúť kde si sa pripravoval na snehu a ako sa sústredenia vydarili?

Prvé sústredenie som situoval do Bormia, s tým že som na lyže jazdil na Stelvio. Tých 36 zákrut už poznám naspamäť. Bolo super, že sa dalo šľapať od auta a tiež to, že tam trénovala talianska repre. Strihnúť si tréning s Robertom Antoniolim bol zážitok a motivácia zároveň. Akurát som mal pár dňový výpadok, kvôli mojej nedbanlivosti spôsobenej spálenými perami. Tak som sa poučil a druhé sústredenie vyšlo super.  Bolo o údolie vedľa v Livignu, ktoré mám pre jeho atmosféru a všetko na dosah naozaj rád. Bol som tu trénovať aj v lete, kedy mi Vetroplach stihol trošku rozšíriť obzory v tomto jeho rajóne. Tu sa mi podarilo splniť tréningový zámer v podstate do bodky. Z Livigna som sa už vzhľadom na situáciu rozhodol necestovať domov, ale presunul som sa do dejiska prvého kola Svetového pohára do Ponte di Legno, inak dejiska Adamello SkiRaid. S hodnotením prípravy som opatrný, výsledok ukáže až sezóna, ale rôzne merania a priebežné testovanie ukazujú, žeby som mal byť pripravený určite lepšie ako vlani.

Plány na zimu? Kalendár pretekov je už zrejme známy máš už pripravený aj svoj plán pretekov?

Určite v prvom rade preteky Svetového pohára s hlavným cieľom urobiť špičkový výsledok na ME začiatkom februára v Španielsku. Potom sa uvidí akým smerom sa budem uberať. Či bude dávať zmysel ísť komplet sveťák kvôli celkovému poradiu, či bude dobrý parťák na preteky zo série La Grande Course (MS dvojíc na Tour du Rutor), alebo či si vytvorím priestor a dám prednosť nejakému individuálnemu projektu. Hlavne v tomto čase je premenných veľa a prioritou bude ostať zdravý, lebo na tom to stojí a padá.

Pikoška: Vraj budú povinné brzdy na pretekových lyžiach počas pretekov SP. Čo ty nato?

Áno je to tak, ale pre mňa v podstate o novinku nejde. Už asi 2 sezóny spolupracujem so slovenským startupom Grizzly na vývoji viazaní s brzdou a aktuálne ponúkame najľahšie riešenie na trhu, ktorému naplno dôverujem. Táto otázka má 2 strany. Ak by bolo na mne, tak do pretekového skialpu by som brzdy nemiešal. Pri iných aktivitách sa s nimi stotožňujem, hlavne na zjazdovke. Nejde len o stratu lyže, ale aj o bezpečnosť ľudí podomnou. Hovorím z vlastnej skúsenosti. Na druhú stranu chápem, že pretekári sú jednak niečo ako role-models (vzory) a navyše sveťák je kvázi technologický akcelerátor, čo sa prejaví aj vo výstroji používanom pri nepretekovom skialpe. 

Skús zhrnúť čo je nové okolo témy „Skialp a Olympiáda?“ táto téma už je otvorená vyše 20 rokov

Sme tam a urobím všetko čo bude v mojich sílách preto aby som tam bol aj ja! Mám jedinečnú možnosť s víziou, ktorú nemali moji predchodcovia, tak teraz treba zabrať. Pomery sa trochu menia, ale radosť z nášho pekného športu stále ostáva... Dalo by sa polemizovať čo to prinesie, ale vždy to bude len o ľuďoch a ich prístupe. Koláč sa nafukuje a každý si odkrojí čo mu najviac chutí.

Aká je aktuálne situácia v SSA?

Dobrá, dynamická. Znovu je to len o ľuďoch, je ľahké kritizovať po fejsbukoch, ťažšie je zahodiť staré spory a priložiť ruku k dielu. To sa ale darí čoraz viac a tešíme sa z aktivizovania starších harcovníkov, z ktorých spomeniem hlavne Peťa Svätojánskeho, ktorí majú mladým vrátane mňa čo odovzdať. Peťo mi pomohol prefiltrovať veľa informácií a hlavne teraz počas sústredení mi poskytol jeho pohľad na vec a pomohol mi sa rozhodnúť. Spolu s ním robíme kempy pre mladých, pretože aj po mojej skúsenosti zo zabezpečovania repre výjazdu vnímam, že vyššia konkurencia v mládežníckych kategóriách je jediná cesta vpred. Nejde len o zábavu, ale seriózne testujeme výkonnosť a usmerňujeme ich tréning. Všetko je samozrejme pre mladých voliteľné a kto sa nezapojí, je to len jeho smola. Účasť vyžadujeme len od reprezentantov. Ďalej vnímam a určite nie som jediný, že tu je obrovský priestor na vzdelávanie mimopretekárskej komunity s náväznosťou na trénerov či inštruktorov.  SSA je organizácia, ktorá by mala byť na Slovenku garantom aj v tejto oblasti a mám za to, že má ľudský potenciál toto ponúknuť. Kedy sa tak stane vo väčšej miere je otázkou času.

Na záver tradičná otázka, ako sa ti darí zabezpečiť si podmienky a kto Ťa podporuje?

Prípravu na nadchádzajúcu sezónu som poňal dôkladnejšie a s tým je spojená aj vyššia náročnosť. Čiastočne mi pomôže SSA, ale len v rámci možností ktoré má, tak aby nechýbalo inde. Väčšinu prostriedkov tvoria vlastné zdroje, s ktorými pomáhajú buď spoločnosti, kde spoločne rôznymi projektmi tvoríme komunikáciu smerom k ich cieľovej skupine, alebo firmy, najmä z nášho regiónu, ktorých cieľom je podieľať sa na zvyšovaní záujmu o šport v rámci ich spoločenskej zodpovednosti a moja činnosť je pre nich sympatická. Samozrejme mi nedá nespomenúť najbližších, bez ktorých podpory by to absolútne nešlo. Ohľadom materiálu nejdem menovať rad radom všetky značky, ktoré za mnou stoja. Myslím, že je z moje činnosti zrejmé aký materiál využívam. Mám dlhoročných partnerov, s ktorými spoločne rastieme a obojstranne nám dáva spolupráca zmysel. Vážim si, že všetky tieto spolupráce nie sú len tvrdý biznis, ale čoraz viac je to aj o budovaní vzťahov a lojalite, čo prerastá do ešte lepšieho pocitu zo športovania a otvára to dvere novým nápadom.

Ďakujeme Kubovi za rozhovor a držíme palce už pred najbližším SP v skialpinizme ktorý bude za pár dní v Taliansku. 

Za redakciu Vetromagu Martin Bartoň 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Jakub Šiarnik (@jakub_siarnik)